Zistite Svoj Počet Anjela

Bojím sa byť šťastný a robí ma to mizerným

Keď príde na šťastie, mnohí z nás majú strach byť šťastní. Často si myslíme, že ak sme šťastní, stane sa niečo zlé. Tento strach môže viesť k tomu, že sa cítime mizerne a môže nám brániť v užívaní si života.


Vždy, keď som bol v živote šťastný, vždy sa veci pokazili krátko potom. Je to ako keby šťastie bolo niečo, čo mám cítiť len dočasne. V tejto chvíli sa bojím toho, že veci idú dobre, pretože viem, že to nebude trvať.

Odháňam ľudí.

Odtláčam ľudí prílišnou pripútanosťou. Príliš mi záleží na ľuďoch, ktorým na mne záleží príliš málo. Je to smutné, viem, ale nemôžem si pomôcť. Odháňam ľudí tým, že im vylievam srdce. Hovoria mi „príliš veľa“ a „príliš intenzívne“. Hlboko vo vnútri viem, že oni sami sú jednoducho „príliš malí“. Odstrkujem ľudí, keď do nich príliš veľa investujem, zatiaľ čo by som ich mal postaviť na ich miesto a liečiť ich rovnakú úroveň úsilia dávajú mi.

Moje problémy s dôverou sa ma zmocňujú.

Bol som zamilovaný do nesprávnych ľudí, takže niet divu, že som zmätený. Nikdy som nemal problémy s dôverou, kým som nebol zlomené srdce mojimi najbližšími. Takže keď mi kamarátka povie, že tu bude pre mňa, okamžite si poviem, aby som jej slová nechala prechádzať z ľavého do pravého ucha. Keď mi chlap povie, že ma miluje, pripomeniem si, že sklamanie je hneď za rohom. Dávam si vždy overiť realitu, než aby som ľuďom dával výhodu pochybností. Chcem niekomu dôverovať celým sebou, ale jednoducho nemôžem. Možno potrebujem stretnúť toho správneho človeka, pri ktorom mám pocit, že ma nezlomí.

Odmietam riskovať.

V srdci podstupujem riziko. Priťahuje ma zmena a ľahko sa nudím. V poslednej dobe mi ide hlavne o pohodlie. A pomaly ma to zvnútra zabíja, pretože vychádzam zo svojej vlastnej prirodzenosti. Naozaj som sa bála skúšať nové veci a spoznávať nových priateľov. Viem, že som nespokojná so svojimi vzťahmi a namiesto toho, aby som sa ich vzdala a dala sa do toho, aby som si vytvorila nové, zostávam sama sebou. Nemám energiu robiť to znova.


Moje rozhodnutia pochádzajú z miesta strachu.

Keď som urobiť rozhodnutie, ktoré zmení život , robím to, pretože sa niečoho bojím. Zostávam vo svojej práci kvôli mojej súčasnej situácii. Čo naozaj chcem, je skončiť, ako keby nebol zajtrajšok, a naháňať sa za prácou snov. Potrebujem byť realista namiesto toho, aby som bol práve teraz zasnený a nemôžem si pomôcť, ale mám pocit, že sa pri tom strácam.

Ťažko sa opúšťam.

Som typ človeka, ktorý sa len tak ľahko nevzdáva. Nie je dobrá vlastnosť držať sa vecí, ktoré boli len chcel pustiť . Viem, že niektorí ľudia odo mňa nemajú pravdu, ale nechávam si ich vo svojom živote tak dlho, ako je to možné, pretože sa ľudí len tak ľahko nevzdám. Už v mladom veku ma učili, že ‚nevzdávaš sa ľudí, ktorých miluješ‘ a že ‚vždy za nich bojuješ.‘ Teraz, keď som už dospelý, si uvedomujem, aké to môže byť deštruktívne. Napriek tomu to nemôžem len tak nechať ísť, pretože mám pocit, že som zlyhal seba aj toho človeka.


>