Bojím sa, že budem šťastný a robí ma to mizerným

Kedykoľvek som bol v živote šťastný, vždy sa zakrátko pokazilo. Je to ako šťastie je niečo, čo by som mal cítiť iba dočasne. V tomto okamihu sa bojím, ako sa veci v tejto chvíli budú vyvíjať dobre, pretože viem, že to nevydrží.

Odháňam ľudí.

Odháňam ľudí tým, že som príliš pripútaný. Príliš mi záleží na ľuďoch, ktorým na mne záleží príliš málo. Je to smutné, viem, ale nemôžem si pomôcť. Vytlačím ľudí preč tým, že im vylejem srdce. Volajú ma ‚príliš veľa‘ a ‚príliš intenzívne‘. V hĺbke duše viem, že oni sami sú jednoducho „príliš malí“. Odsúvam ľudí, keď do nich investujem príliš veľa, zatiaľ čo by som ich mal dať na ich miesto a ošetrovať ich rovnakú úroveň úsilia oni mi dajú.

Moje problémy s dôverou ma dostávajú do lepšej kondície.

Bol som zamilovaný do nesprávnych ľudí, takže niet divu, že som sa pomýlil. Nikdy som nemal problémy s dôverou, kým som nebol srdce zlomené najbližšími. Takže keď mi priateľ hovorí, že tu pre mňa bude, okamžite si poviem, aby som jej slová nechal bežať z ľavého do pravého ucha. Keď mi chlap povie, že ma miluje, pripomínam si, že sklamanie je už za rohom. Dávam si vždy kontrolu reality, ako dávam ľuďom výhodu pochybností. Chcem niekomu dôverovať všetkým, ale nemôžem. Možno potrebujem stretnúť toho pravého človeka, vďaka ktorému mám pocit, že ma nezlomí.

Odmietam riskovať.

V jadre som rizikový pracovník. Láka ma zmeniť sa a ľahko sa nudiť. V poslednej dobe mi bolo všetko príjemné. A vo vnútri ma to pomaly zabíja, pretože idem zo svojej prirodzenosti. Skutočne som sa bál skúšať nové veci a získavať nových priateľov. Viem, že nie som spokojný so svojimi vzťahmi a namiesto toho, aby som sa ich zbavil a dal sa von, aby som vytvoril nové, zostal som sám so sebou. Nemám energiu na to, aby som to všetko opakoval.

Moje rozhodnutia pochádzajú z miesta strachu.

Keď som urobiť rozhodnutie, ktoré zmení život „Robím to, pretože sa niečoho bojím. Vo svojej práci zostávam kvôli svojej súčasnej situácii. To, čo skutočne chcem, je prestať, akoby zajtra nebolo, a prenasledovať svoju vysnívanú prácu. Potrebujem byť realistický namiesto toho, aby som bol teraz zasnený, a nemôžem si pomôcť, ale mám pocit, že sa tým strácam.

Ťažko to púšťam.

Som typ človeka, ktorý sa len tak ľahko nevzdá. Nie je dobrá vlastnosť držať sa iba vecí, ktoré boli chcel pustiť . Viem, že niektorí ľudia nemajú odo mňa pravdu, ale nechávam si ich vo svojom živote čo najdlhšie, pretože sa ľudí ľahko nevzdávam. Už v mladom veku ma učili, že „nevzdávate sa ľudí, ktorých máte radi“ a že „vždy za nich bojujete.“ Teraz, keď som už dospelý, si uvedomujem, aké deštruktívne to môže byť. Napriek tomu sa nemôžem len tak pustiť, pretože vo mne vzbudzuje pocit, že som zlyhal ja i táto osoba.